Autor knihy: Marja Holecyová
Séria: Mariotovi dediči
Diel: 4/4
Diel: 4/4
Rok vydania: 2012 (Fragment)
Počet strán: 320 strán
Väzba: hardback
Hlavné postavy: Mija, Miseag
Obsah: Strhujúci záver slovenskej fantasy série! Láska Mije a Mieseaga, ktorú sa snažili skryť pred očami verejnosti, je podrobená skúške. Rozhodujúca bitka sa neodvratne blíži. Uprednostní Miseag lásku k Miji alebo nakoniec predsa len podľahne moci Knihy odpovedí? Ak chcete zistiť, kto v rozhodujúcej bitke zvíťazí a kto bude prekliaty, začítajte sa do štvrtého dielu série z pera mladej slovenskej autorky Marje Holecyovej.
Prvý dojem: Na koniec Mariotovych dedičov som sa nesmierne tešila. Hneď, ako som si ju priniesla z knižnice som sa do nej pustila. Úplne natešená, ako to skončí a hlavne plná očakávaní som sa do nej pustila. Obálka knihy je určite úplne najkrajšou obálkou z tejto série. Vážne sa vydarila, je úplne dokonalá :) Takže prvý dojem- úžasný...
__________
Na tento posledný diel som sa okrem iného tešila hlavne na Miju a Miseaga. Po všetkých zisteniach, blúdeniach, bojoch a veciach, ktorými si prešli sú konečne spolu. A musím povedať, že im to spolu fakt veľmi sekne :D Ani by som nepovedala, že Miseag je taký pozorný chlapec, úplne ma prekvapil (a ešte viac som sa doňho (platonicky) zamilovala ). Miseag je teda úplne najviac zlatý chlapec na svete, a oni dvaj s Mijou sa k sebe nesmierne hodia, jednoducho boli pre seba stvorení. Okrem Mije a Miseaga je tu ešte niekoľko "párov", napríklad Natriga a Bart, dokopy sa dávajúci Adriana a Heinrich a možno aj Danka a Pete (neviem prečo, ale myslím si, že týmto dvom by to spolu nesmierne pristalo :D)
Okrem lásky je tu hlavne veľa starostí a sĺz. Musím povedať, že som pri knihe plakala asi 20 krát (plačem skoro pri každej knihe, no toto je extrém aj u mňa). Počas celej knihy som bola úplne nervovo napätá a moje emócie si so mnou jednoducho iba tak hádzali. Aj keď som neplakala, tak som mala slzy na krajíčku a keď som už plakala, tak vážne poriadne. Táto kniha si teda podľa mňa určite zaslúži prívlastok krásne smutná.Nie vždy však boli všetky časti knihy smutné a okrem plakania som spoločne s Mijou objavila veľa nových vecí. Dozviete sa to, čo nás všetkých zaujíma už od prvej časti, či veci, ktoré by ste nečakali jednoducho v žiadnom prípade. Keďže po roku prichádza Mariotova vojna, veci sa zmenia a budú tvrdšie...
V tejto (bohužiaľ poslednej) knihe sa ukázali charaktery všetkých postáv úplne najjasnejšie. Mija je pre mňa postavou, ktorá mi nebola úplne príliš sympatická úplne od začiatku, no zároveň je aj jednou z postáv, ktoré sa v priebehu rokov podľa mňa najviac zmenila. Z plachého dievčatka sa z nej stala žena, ktorá je schopná sa o seba postarať, obetovať sa, je láskavá a rozumná, jednoducho sa z nej stala hrdinka čo si zaslúži uznanie :)Miseag :) je jednoducho Miseag. Už som sa nad ním rozplývala toľko krát, že neviem či to bude potrebné ešte raz. Miseaga som si obľúbila hneď na začiatku (dokonca som si ho obľúbila už v čase, keď ešte priamo nebol "na scéne", iba ho spomínal starešina :)) a postupom času som si ho obľubovala ešte viac... Miseag má v sebe také to čaro, ktoré vás proste nenechá namať ho rád (absolútne neviem, ako sa to skloňuje :D)
Z ostatných "vedľajších" postáv som si zrejme najviac obľúbila Adianu, je to taká "druhá mama" a polovicu knihy som sa len sama seba pýtala kedy už budú konečne s Heinrichom spolu (aj keď to som už zrejme spomínala :))
__________
HODNOTENIE
Táto séria bola jenoducho niečo úžasné a myslím si, že navždy zostane v mojom srdiečku. Táto kniha dokonalosť tejto série jenoducho iba potvrdila. Ak by si toto náhodou niekedy (kľudne aj za 20 rokov :D) autorka Mariotových dedičov prečítala, chcem jej poďakovať za úžasné knižky, ktoré napísala. Dokázala niečo krásne a má právo byť na seba nesmierne hrdá. Prekliatie bolo dokonalé a bol to asi jednen z najneočakávanejších záverov knihy :> Nemôžem dať nič iné ako 5 bodov z 5 :)
Moje hodnotenie: 5/5
Ďakujem za prečítanie recenzie :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára