sobota 26. decembra 2015

Šťastné a veselé!


Ahoj všetci! Práve tu máme najkrajšie obdobie v roku- Vianoce. Tento článok vlastne nie je ničím iným ako poprianím (dúfam, že sa to tak píše :) )
Chcela by som každému, kto toto číta, popriať nádherné sviatky plné lásky a pohody. Dúfam, že ste si Vianoce užili v kruhu ľudí, ktorých máte radi, sprevádzaní vianočnými pesničkami a rozprávkami a do sýtosti ste sa napapali rôznych vianočných cukroviniek. Dúfam, že ste si potom pod rozsvieteným vianočným stromčekom našli pekné darčeky (a hlavne darované z lásky), z ktorých sa ešte doteraz tešíte. Ak bola medzi darčekmi nejaká dobrá knižka, tak dúfam, že ju práve čítate, alebo sa na ňu chystáte. A síce v slnečnom počasí, ale práve teraz si užívate posledné dni roku 2015 a už sa tešíte na 2016. Ak máte dobrú náladu, tak vám hádam dlho vydrží, aby ste s úsmevom privítali rok 2016. A ak sa vaša nálada dá považovať za zlú, tak si spomeňte na to, že sú Vianoce, sviatky lásky a pohody. :)






Všetkým želám krásne Vianoce a šťastný Nový rok 





streda 16. decembra 2015

Labyrint: Zhorenisko (recenzia)

Autor knihy: James Dashner
Originálny názov: The Scorch Trials                                       (The Maze Runner #2)
Rok vydania: 2015
Počet strán: 344 strán
Väzba: paperback
Hlavné postavy: Thomas, Teresa, Minho, Newt, Brenda, Aris, Jorge

Obsah: Thomas veril, že útek z Labyrintu prinesie Flekárom slobodu, ale nemohol sa väčšmi mýliť. Život nie je ani zďaleka taký jednoduchý a ukazuje sa, že to, čo spočiatku vyzeralo ako koniec trápenia, je iba jeho začiatkom. Po krátkom oddychu sa Flekári stretávajú s mužom, ktorý výzorom pripomína potkana, a dozvedajú sa, že testovanie vstupuje do druhej fázy. Ich úlohou je za dva týždne prejsť cez najhorúcejšiu časť sveta – Zhorenisko. No Thomasova priateľka Teresa záhadne zmizne.
Na Zhorenisku neexistujú žiadne pravidlá. Flekári sa musia spoľahnúť iba na seba, nijaká pomoc nepríde a trestom za zlyhanie je smrť. CHAOS sa prostredníctvom nových premenných postaral, aby ich šance čo najväčšmi znížil.
Skúška v Zhorenisku otestuje silu priateľstva aj súdržnosti. Flekári musia čeliť aj novému nepriateľovi, ktorý je rozhodnutý prežiť aj za cenu toho, že by mal Thomasa a jeho priateľov zničiť.


Prvý dojem: Do Labyrintu som sa úplne zamilovala, takže od Zhoreniska som si sľubovala vážne veľa. Nevedela som príliš o čom bude, pretože kino som nestihla a sľúbila som si, že film si nepozriem dovtedy, čo neprečítam knihu (aj keď vo filme toho z knihy veľa nie je). Obálka je úžasná, taká filmová (a to mám ja rada) :) celkovo prvý dojem z knihy úplne na jednotku :D

_________________________________________________________________

 Zhorenisko sa začína tam, kde sa skončil Útek, teda v budove do ktorej ich odviedli po skončení prvej fázy. Začiatok knihy je celkom pokojný, ale je tam niekoľko šokujúcich zistení, ktoré by som nikdy nečakala. Vlastne celé Zhorenisko je zhluk vecí, ktoré by ste nečakali. 
 Veľmi zaujímavé sú aj Thomasove sny, v ktorých si začína spomínať na svoju minulosť a na veci pred Labyrintom. Postupne medzi tou akciou v knihe prichádzame na hlavné zameranie CHAOS-u. 
 Ale to som odbehla od témy. Labyrint bol iba jedinou skúškou no Flekárov (a Čaje :D) čaká ešte jedna skúška- Zhorenisko. V Zhorenisku žijú ľudia nakazení erupciou- pomätenci, ktorí sú vážne strašidelní. A tak sa Flekári, bez Teresy, na čele s Thomasom vydávajú na cestu cez Zhorenisko. 
 Popravde ani neviem, či sa mi viac páčil Labyrint, alebo Zhorenisko (myslím tým prostredie). Labyrint už mal ten systém, predsa len tam Flekári žili už zopár rokov a vedeli, čo sa im môže stať. Zhorenisko bolo ešte nepreskúmané a nikto nevedel, čo ich tam môže čakať. Oba sa mi svojim spôsobom páčili, aj keď myslím, že dokonalosť Labyrintu a jeho usporiadania stien, to je naozaj ťažké prekonať :)


  Namiesto Plačlivcov som sa tentokrát bála trochu iných potvôr- Pomätencov. Istým spôsobom mi vadili oveľa viac ako Plačlivce, no to sa mi práve páči :)
 Jedna z mála vecí, ktorá mi na Zhorenisku vadila, je až príliš málo Teresy. Áno čítate správne, som jednoznačne team Teresa (nie, nie je to iba kvôli jej menu :)) Aj keď Teresy tam nebolo príliš málo a Thomasa som v niektorých rozhodnutiach chápala, Teresu mám proste veľmi rada. Je taká prirodzená a hlavne nie je až príliš vtieravá (ako niekto...) Aj keď časy sa menia ale vážne si myslím (a verím), že Teresa je jedna z tých dobrých :)

 Z novou knihou pribudli aj nové postavy a jednou z nich je aj Brenda. Ak ste nečítali knihu, ale iba videli film, zrejme nebudete zdieľať môj názor na Brendu. Vo filme je Brenda vlastne celkom v pohode (aj keď nie je Teresa). V knihe mi však išla brutálne na nervy. Nemám ju ani trošičku rada, pretože mi ani trocha nezapadá do celkovej série Labyrint. Príde mi ako vytrhnutá z týmu ľudí bez charizmy a celkovo je mi úplne nesympatická.
 Ostatné postavy mi nevadia a príbeh je skvelo osviežený zaujímavými scénami s Thomasovho predošlého života. Okrem toho je tu stále moja obľúbená trojica. Newt, Thomas a Minho sú jednoznačne tie najlepšie postavy príbehu, ktoré proste nejde nemať rád. Tada aspoň u mňa :D

__________________________________________________________________
HODNOTENIE
 Labyrint má jednoducho miestečko v mojom srdci a nezapochybovala som o tom ani v Zhorenisku. Zhorenisko bolo zasa úplne iné, prakvapivé a verte, že budete chcieť vedieť, čo sa stane ďalej, čo bude potom. Nikdy neviete komu máte veriť a hlavne na konci zistíte, aké je úplné poslanie CHAOS-u (aspoň v to dúfam). Kniha sa mi páčila, a dávam jej plný počet :) 

Moje hodnotenie: 5/5

Dúfam, že sa vám recenzia páčila :) Ahoj!

štvrtok 10. decembra 2015

Prečítané (november 2015)



 Ahojte všetci :) Znova vás vítam pri novom článku s názvom Prečítané. Už je to tretí raz čo robím tento typ článku a zatiaľ bol počet prečítaných kníh vždy rovnaký- 6. Neviem či je to dobré, alebo nie, no na to, že chodím do školy, vonku a musím sa učiť je to podľa mňa celkom fajn. Tento mesiac som prečítala hlavne veci z knižnice, ktorú som si v poslednom čase obľúbila pre skvelé knihy, ktoré som v nej objavila.

 A ešte jedna vec. Chcela by som sa ospravedlniť za veľký časový sklz, ale vôbec som nemala čas, ani chuť niečo napísať :) Ešte raz sa ospravedlňujem a poďme na to! :D
__________________________________________________________________
      

                                                      Mariotovi dediči: Blúdenie (Marja Holecyová) 4,5/5
 Začiatok novembra sa niesol v znamení Mariotových dedičov. Blúdenie je druhá časť tejto (dokonalej) série a ja som sa vtedy do tejto série zamilovala.
 Zatiaľ čo prvý diel bol viac- menej o spoznávaní sa zo všetkým, v tomto diele sa už všetko poriadne rozbehlo. Ide vlastne o útek Mariotových dedičov, ktorí sa ocitnú (nie len tak náhodou) v krajine zvanej Meattergia, kde je všetko pokojné a ľudia tam žijú bez bojovania. V tomto diele sa Mija a Miseag začnú spoznávať a pribudnú aj veľmi zaujímavé postavy, minimálne jednu z nich si zamilujete. :)




 Svoju päťku som si schovala na koniec (už som ho dočítala a... nechajte sa prekvapiť). Príbeh tejto knihy pokračuje tak, že vážne nebudete vedieť, či si Miseag robí srandu, alebo nie. Každopádne Mija príde hneď na dve veľmi dôležité veci, ktoré ešte musí urobiť. 
 Príbeh pokračuje tento raz v škole v Polise, do ktorej chodia Mija, Miseag aj ich priatelia. Znova spoznáte trocha postáv, ktoré príbeh poriadne "osladia". Nikdy neviete, čo sa ešte môže stať, je to napínavé, je tam aj štipka romantiky, určite sa máte na čo tešiť. :)



Na konci s dychom (Rebecca Donovan) 3,5/5
  Stalo sa vám už, že v prvom dieli knihy niekoho milujete a postupne ho začnete no, nemať radi? Presne toto sa mi občas stávalo pri Emme. Nebolo to tak celú knihu, ale v niektorých pasážach knihy som ju fakt nemala rada. Je mi to ľúto, pretože kedysi som ju fakt milovala za to, aká je silná. No teraz. Zdalo sa mi, ako keby Emma Thomasová občas stratila kúzlo. No nič.
 Každopádne kniha pokračuje na vysokej škole a Emma sa kvôli pohrebu svojej matky bude aj tak musieť stretnúť s Evanom (ktorý je našťastie ešte stále ten starý,, krásny a okúzľujúci Evan, ktorého milujem) a vykľuje sa z toho celkom zaujímavý príbeh. 

   Do tejto knihy som sa zamilovala. Okrem jej hlavných postáv som sa zamilovala do prostredia, deju a neviem do čoho všetkého ešte. Hlavne som sa však zamilovala do hlavnej hrdinky Celaeny. Nie je príliš veľa hlavných hrdiniek, ktoré by som zbožňovala tak ako túto mladú, sympatickú, krásnu ženu. Veľmi ju obdivujem hlavne kvôli jej inteligencii. 
 Ďalej som sa v tejto knihe zamilovala do Zámku zo skla. Viem, že to malo predstavovať chamtivosť kráľa atď., ale proste Zámok zo skla! Takže túto knihu vám jednoznačne odporúčam prečítať, neoľutujete!


 Táto kniha je moja srdcová záležitosť a milujem ju, takže možno sa nebude páčiť všetkým, ale ja ju mám jednoducho rada. Viem, že som ju síce čítala už v septembri, no kamarát si kúpil Vražednú léčbu, tak som si povedala, že re-reading celej série by bodol. 
 Každá z postáv je jedinečná, má charakter. Celý príbeh je prepracovaný.  Ja jednoducho Labyrint milujem, kvôli tomu brilantnému nápadu, ktorý postupne začína dávať zmysel. Ďalej sú tu postavy ako Thomas, Minho, Newt, Chuck a Teresa, takže neviem, ako by som to nemohla mať rada. Odporúčať každému, komu sa páčili Hry o život alebo Divergencia :)


 Pokračovala som druhou časťou Labyrintu, teda Zhoreniskom (ktoré mi v poličke ležalo už mesiac). Dosť dlho som plánovala ísť na Zhorenisko do kina, ale bohužiaľ mi to časovo nevyšlo. Film som už videla a je to vážne pecka, ale skoro vôbec nie je podľa knihy.
 Kniha je geniálna, páči sa mi zhruba rovnako ako Labyrint: Útek, je doplnená o množstvo nových postáv, je tam akcia a stanú sa tam veci, ktoré by ste fakt nikdy nečakali. Je úplne plná prekvapení a môžem vám sľúbiť, že počas jej čítania sa vážne nebudete nudiť :D



Dúfam, že sa vám článok páčil, aj keď som sa oneskorila o týždeň :) Ahoj!

pondelok 23. novembra 2015

The Hunger Games: Mockingjay 2 (recenzia na film)


 Ahoj všetci :) Vítam vás pri novom článku. Dnes to bude reakcia na film The Hunger Games: Mockingjay 2. Včera som na tom bola v kine na 3D a musím povedať, že je to vážne pecka! Skvelé ukončenie tejto neobyčajnej série, ktorú som si úplne zamilovala.
 Na HG som sa veľmi tešila už rok dozadu, teda od toho, čo som bola minulý rok na Mockingjay part 1. Trailer som videla asi 20 krát (nepreháňam, viem všetky repliky z traileru :D). Bola som na tom v kine s kamáratmi a veľmi sme si to užili. Celé to bolo tak trošičku smutné a nebolo tam príliš veľa romantických scén (s Peetom samozrejme). Veľmi sa mi páčilo, že to bolo skoro celé podľa knihy a aj to čo nebolo bolo krásne vymyslené.

 Začiatok filmu nadväzoval na koniec jednotky a celé to bolo fajn. Všetci boli v trinástom kraji a pripravovali sa na "veľké finále". Bolo to skôr plné špeciálnych efektov a okrem tých tam prakticky nebolo nič špeciálne. Celý film sa vtedy rozvýjal ešte veľmi pomaly a zo začiatku (prvých 15 minút) to nebola príliš veľká pecka.
 Ozajstné čaro filmu sa začalo až na scéne, ktorá bola tesne pred príchodom do Kapitolu. Vtedy sa film začal vážne rozbiehať a na scénu už pomaly prichádzal aj Peeta, takže všetko OK. Jedna zo scén, ktoré sa mi najviac páčili bola tá s tým olejom. V knihe nič takéto nebolo a veľmi sa mi to páčilo. Ďalšia z tých, ktoré sa mi páčili je tá s tými mutmi. (Vedela som čo príde, ale aj tak som sa zľakla, že som zvrieskla na celé kino :D).

 Z filmu som mala dobré pocity, no prišlo mi, že je veľmi smutný. Okrem epilógu tam nebola žiadna scéna zo slnkom a bolo to dosť pochmúrne. No aj nepriek tomu tam bolo zopár scén na zasmiatie. Najviac tam "dávala" Johanna, ale tak to všetci čakali. Potom ešte Finnick, z ktorého výrazov tváre sa smialo celé kino. Čakala som, že Effie niečo vypotí, no akosi márne. Ale tak Effie je občas vtipná sama o sebe, nemusí nič hovoriť. (Inak tá vec s Effie na konci, bolo to vážne krásne ozvláštnienie na konci 


 Ja som sa tešila každému prekvapeniu od tvorcov, keďže som čítala knihy (a film bol úplne podľa knihy :)) Pre tých, ktorí nečítali knihy to však muselo byť samé prekvapenie, pretože tých scén "ktoré nikto nečakal" tam bolo vážne plno. Najviac však na konci, kde bol film úplne super. Na internete som sa síce nestretla s hodnotením- Bol to úplne brutálny film, no ono to naozaj brutálny film bol. Aj epilóg sa mi páčil, no rada by som videla aj to, ako skončili ostatné postavy príbehu. No ale čo už. 
 Film bol krásny a ja ešte stále nemôžem uveriť, že je koniec. Už žiadne novembrové tešenie sa na Hunger Games. Ale aj tak sa Hunger Games stali malou súčasťou môjho ja. Za to im ďakujem.




Ďakujem vám za prečítanie recenzie :)

štvrtok 19. novembra 2015

Trón zo skla (recenzia)

Autorka knihy: Sarah J. Maas
Originálny názov: Throne of Glass #1
Séria: Throne of Glass
Diel: 1/6
Rok vydania: 2015 (Slovart)
Počet strán: 376 strán
Väzba: paperback
Hlavné postavy: Celaena Sardothien, Chaol Westfall,  princ Dorian,  princezná Nehemia 

Obsah: V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsať tri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia v soľných baniach a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka, získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. 


Korunný princ si ju na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy zas pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne jej protivníkov niekto po jednom likvidovať, Celaenin zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.


Prvý dojem: O knihe som už pred jej prečítaním čo- to počula, no na vlastné oči ma obálka aj tak uchvátila. Je dokonalá (aj z boku :D ) Akurát by sa mi trocha viac páčilo ak by písmo bolo strieborné ako v anglickom originále. Ale inak je krásna, nemám jej čo vytknúť.

__________________________________________________________________

 Túto knihu som prelúskala za necelé tri dni. Netvrdím, že je to strašne málo, ale veľa to rozhodne nie je. Zo začiatku to nebol až taký úplný bum, pretože už len správne prečítať meno hlavnej hrdinky bola fuška (aj keď Slovart sa o to postaral a na začiatkok knihy dal aj výslovnosť mien :) ) Mapa je úžasná, no chvíľu mi trvalo, kým som sa v nej zorientovala (presne ako v Hobitovi). Čím viac som knihu čítala, tým viac som sa od nej nemohla odtrhnúť, dej sa totižto vyostroval, až postupne. Hoci na začiatku mi bolo jasné, ako kniha skončí, na konci mi to až také jasné nebolo. 

 Dej knihy bol perfektný a nemálo k tomu dopomohla hlavná hrdinka. Celaena bola nielenže bystrá, múdra, krásna a šikovná, ona bola dokonca aj veľmi láskavá žena. Trochu trvalo dobojovať sa k jej pravému ja, no stálo to zato. Po necelých 400 stranách s ňou sa stala jednou z mojich obľúbených ženských hrdiniek. Nebola to presladená bábovka, ale na druhú stranu si aj niekho pripustila k telu. A to najlepšie na nej- bola sama sebe aj úplnými protikladmi. Čitateľka románov ale aj bojovníčka, vrahyňa ľudí ale aj ochrankyňa dobra. Jednoducho som si Celaenu veľmi obľúbila.
 Dorian, Celaena a Chaol- tak toto bude tvrdý oriešok. Táto kniha bola jednou z mála (ak nie jedinou), kde som mala rada oboch hrdinov, aj keď som vedela, ktorého by som si vybrala ja. Som tým Chaol. Popravde, ani sama neviem povedať, čo ma k nemu tak ťahá, ale úplne ho milujem. Dorian síce iež nie je zlý (v niektorých scénach som sa čudovala sama sebe, prečo ho nemám radšej), ale srdcu nerozkážeš. Chaol je tajomnejší a keď ho aj autorka opisuje, hovorí a niečom viac v jeho očiach, hovorí o láske (a tiež hovorí o tom, že si Celaena v tú chvíľu niečo uvedomila, ale nevie čo). Preto viem, ktorému z našich dvoch priateľov budem držať palce (aj keď asi obom). (V tejto knihe držím palce, presne opačne, ako v Selekcii :D)

Aj keď sú v tejto knihe postavy mnou milované na prvý "pohľad", sú tu postavy, ktoré z duše nenávidím. Nepríklad kráľ. Prečo musia byť všetci vládcovia v knihách taký zlí? Na túto otázku mi zrejme nikto neodpovie, ale pár príkladov- Snow, Joanna, Maxonov otec (meno teraz neviem :D )... Počas knihy som mala chuť kráľa roztrhať, veľmi ho nenávidím, aj celý jeho systém. A tie veci, čo sme sa dozvedeli na konci, ma úplne dostali. Takže to oni využili Coina. 
 Všetko som si to síce uvedomila aj sama, ale netušila som, že je do toho zapletený aj kráľ. Ostáva len dúfať, že Dorian bude lepším kráľom, aj keď mám pocit, že karty ešte zamieša aj jeho brat (ktorého už teraz nenávidím). Inak ešte len tak na okraj, ak by z tejto knihy niekedy plánovali nakrútiť film, či seriál, tak by som na postavu Celaeny totálne brala Emiliu Clarke a na Chaola Max Irons, alebo Douglas Booth a čo sa týka Doriana, tak to netuším :)


__________________________________________________________________


HODNOTENIE
 Aj keď som sa do knihy nepúšťala z úplne najväčšími očakávaniami, musím povedať, že ma oslnila. Autorka knihy Sarah si zaslúži naozaj pochvalu a úctu za toto dielo (ktoré vraj začala písať už ako šesťnásť ročná). Nielen postavy a dej boli vynikajúce. Kniha mala myšlienku, čo by sa podľa mňa malo oceniť. Okrem toho bola aj vtipná (tá časť o mesiačikoch :D). Autorkin štýl písania mi vyhovuje (akoby nie :D) a už sa teším na ďalšiu knihu z tejto série, ktorá bude preložená už 03.12.2015!

Moje hodnotenie: 4,7/5

Ďakujem vám za prečítanie recenzie a prajem Vám pekný deň :)

pondelok 16. novembra 2015

Moje najobľúbenjšie knižné série

 Ahoj všetci, vítam vás pri tomto článku, v ktorom som sa rozhodla vám priblížiť mojich 9 najobľúbenejších knižných sérií. V poslednej dobe mi príde, že ani nič iné ako knihy s pokračovaním nečítam. Nie, že by som iné knihy nemala rada (to v žiadnom prípade), no občas sa mi stáva, že by som chcela ďalšie pokračovanie, no bohužiaľ, nič také sa nekoná. Sú tu samozrejme aj ľudia opačného názoru, v poslednom čase som sa dosť obšmietala okolo Džínsového denníku a narazila som na ľudí, ktorí boli názoru, že Zuzka mala skončiť už pri 3 dieli (mňa sa to vážne netýka, pretože na každý Džínsový denník sa teším ako blcha :D ), no na takéto reakcie mám tiež svoj názor. Niekedy je síce menej viac, no príbehy Pauly, či Clary a Jace-a sú voči tomuto imúnne :D Milujem ich a asi budem aj keď budem mať tridsať, pretože sú to príbehy, ktoré nemôžete skaziť. Tak takýto je môj názor na takéto reakcie. A ak mu ste sa ešte nepresvedčili, tak sa pozrite na stránku Zuzky, kde fanúšikovia žobronia o nové diely :D

 Myslím, že by som už nemusela zdržiavať, preto poďme na to!

Harry Potter (J. K. Rowling)

Knihy o čarodejníkovi Harrym sú proste jedna veľká klasika, ktorú by si mal prečítať každý. Asi nepoznám človeka, ktorý by si tieto knihy prečítal a povedal "Nie ďakujem." 
 Sú moje najobľúbenejšie a nikdy som nečítala nič lepšie. Viem, že tieto knihy som začala čítať ako 9- ročná a vrátim sa k nim aj ako 30- ročná. Ešte v skratke- sú o Harrym Potterovi, sirote, ktorý sa dozvie, že je čarodejník. Je slávny, pretože zabil najobávanejšieho čarodejníka všetkých čias- Lorda Voldemorta.




   Hunger Games (Suzanne Collins)
 A mám tu ďalšiu z "povinných sérií", teda knihy, ktoré by si mal prečítať každý. A tentoraz sú to Hunger Games. Hneď na začiatok, som jedným zo "starších fanúšikov". Knihu som čítala asi 2 a pol roku dozadu (nie až, keď bol film v TV :) ) Od začiatku ma knihy uchvátili a až doteraz som ich fanúšik (škoda, že už aj filmy končia :( ) 
 Ak ste o príbehu nepočuli, tak sa odohráva v štáte Panem (budúca Severná Amerika). Celému štátu vládne hlavné mesto- Kapitol, okolo ktorého je 12 krajov. Každý rok vyberú zo všetkých krajov chlapca a dievča, ktorých pošľú na Hry o život, odkiaľ vyjde iba jeden víťaz. To však zmení Katniss Everdeen. 


 Divergencia (Veronica Roth)

 Divergencia je iste jedna z nejlapších sérii, ktoré som čítala. Je úplne iná ako ostatné, no páči sa mi hlavne nápad tejto série. Milujem všetky postavy, dej, príbeh, ja na nej milujem úplne všetko. Zatiaľ som bohužiaľ čítala len Divergenciu, Rezistenciu a Experiment, no určite sa v budúcnosti chystám aj na Štvorku. :) 
 Dej knihy sa odohráva v meste Chicago. Svet je rozdelený na 5 frakcií- Harmónia, Sebazaprenie, Otvorenosť, Informovanosť a Neohrozenosť. Ďalej sú tu ešte Odpadlíci, ktorí neprešli skúškou. Každý človek z mesta sa hodí presne na jednu frakciu. Tých, ktorí sa nikam nehodia, volajú divergentní. A presne taká je aj Beatrice Prior.

Percy Jackson (Rick Riordan) 

 Percyho by som mohla čítať jednoducho stále, nejako by ma neomrzel. Mám tieto knihy veľmi rada, zatiaľ som prečítala 4, no ani jednu z nich nevlastním (knižnica je dobrá vec :D ).
 Knihy sú o (na začiatku) 12 ročnom chlapcovi Percym, ktorý sa jedného dňa dozvie, že je poloboh, syn jedného z najmocnejších bohov Poseidóna. Preto ide do tábora polokrvných, čo je pre polobohov najbezpečnejšie miesto na svete. Musí sa naučiť bojovať proti príšerám. 


The Maze Runner

 Síce som z tejto série čítala iba jeden diel (v poličke už ma čaká aj druhý), no aj tak sa Labyrint pre mňa stal jednou z naj sérií. Milujem na ňom to, že je ganiálny. Zrejme to znie divne, no myslím to tak, že hlavné postavy sú úplný géniovia. Celkovo tieto knihy zbožňujem (aj slovenské preklady sa mi napodiv páčia). 
 Kniha sa začína, keď sa Thomas zobudí vo výťahu a nepamätá si nič, okrem svojho mena. Keď výťah zastane, ocitá sa na mieste, ktorému ostatní chlapci hovoria Flek. Áno, presne tak ostatní chlapci, žiadne dievča. Thomas sa však nechce uspokojiť s čakaním na nič a vydáva sa preskúmavať všetko. Aj Labyrint.

Selekcia
 Selekcia je príbeh, ktorý ma zaujal na prvý krát (nielen príbeh, aj obálka :D )
Neuchvátil ma až tak, ako som si myslela, avšak nemal od toho ďaleko. Práve preto je Selekcia jednou z mojich najobľúbenejších sérií. Zatiaľ som čítala Selekciu a Elitu (Prvá až na Vianoce)
 Príbeh sa odohráva znova v "budúcej Amerike", teraz však s názvom Illiea, kde si princ musí vybrať svoju nastávajúcu spomedzi obyčajných dievčat. Táto súťaž sa nazýva Selekcia a ocitne sa v nej aj America Singer.

The Mortal Instruments
 Nástroje smrteľníkov je jedna z mojich úplne najobľúbenejších sérií. Čo sa mňa týka, tak nie som tak úplne na upírov či vlkodlakov, nie som s nimi tak nejak stotožnená. Aspoň som si to myslela. Táto séria ma zaujala, a plánujem si ich aj kúpiť, ale no uvidíme. :D (inak som čítala už všetky- knižnica :D )
 Hlavnou hrdinkou knihy je Clary- 16 ročná dievčina, ktorá miluje kreslenie, svojho nevlastného otca Luka, mamu Joceline a svojho najlepšieho kamaráta Simona. Clary je v jeden deň úplne obyčajné dievča a  v ďalší sa z nej stáva Tieňolovec.
 Je to vážne úžasná fantasy kniha, ktorá má v sebe aj taký menší román, proste úžasná YA séria, ku ktorej sa určite ešte neraz vrátim. (Od 13 januára 2016 bude na ABC Freedom seriál s týmto námetom)


Džínsový denník

 Moja najobľúbenejšia séria dievčenských románov. (Prepáčte, že tu vidíte iba jeden obrázok, ale 10 minút som sa tu s tým trápila a nešlo to :D ) Konečne tu mám aj slovenskú autorku a musím povedať, že Zuzka je fakt dobrá.
 Séria je o prváčke na strednej Paule, ktorá je tak správne šibnutá, hanblivá a hlavnou témou života sú chlapci. Proste ako každé dievča v jej veku. Všetko sa to začína cez prázdniny, kedy spozná Patrika- chlapca svojich snov. A čo sa nestane, keď príde do školy- stretne tam dvojča svojej najlepšej kamarátky Denisy- Lukáša a aj Patrika. Obaja chlapci jej život poriadne zamotajú. A nesmieme zabudnúť na jej ďalšiu spolužiačku Gabrielu, ktorá je tak- trochu veštica. 
 Paulu si určite zamilujete, tak ako ja pred 3 rokmi. 

Mariotovi dediči
 Séria Mariotovi dediči sa stala jednou z mojich obľúbených iba celkom nedávno. Najprv som si myslelela, že autorka je Slovinka, no potom po prvých stránkach som prišla na to, že som narazila na skvelú slovenskú autorku.
 Musím sa priznať, že prvá kniha ma síce bavila, no nepovedala som si, že je to až taká úplná pecka. Ale od druhej knihy to bolo ešte o 100% lepšie. Momentálne sa teším na štvorku a síce ma to veľmi ťahá k spoilerom, no povedala som si, že nie. 
 Kniha je o 14-ročnom dievčati, ktoré zistí, že mágia nie je len výmysel a ona sama je čarodejníčkou. Z Nitry teda ide do ľubietovej, kde sa učí čarovať spolu s ďalšími mladými čarodejníkmi.


Ďakujem vám za prečítanie článku :) Ahojte!

piatok 13. novembra 2015

Mariotovi dediči: Odhalenie (recenzia)

Autor knihy: Marja Holecyová
Séria: Mariotovi dediči
Diel: 3/4
Rok vydania: 2011 (Fragment)
Počet strán: 368 strán
Väzba: hardback
Hlavné postavy: Mija, Miseag

Obsah: Keď Mija na konci druhej časti série odchádzala z Magradu, uvedomila si, že s Miseagom stoja ešte len na začiatku cesty. Proti vlastnej vôli pomohla Mariotovi stať sa neporaziteľným, hrozí vypuknutie vojny a dediči teraz letia s priateľmi do Polisu, aby to oznámili Hlave Spoločenstva. Netušia však, že aj Henrich Arabes má pre nich novinky, ktoré výrazne zasiahnu do ich životov. Ako prijmú obávaných dedičov v novej škole? Kto je tá záhadná prenasledovateľka, čo ich neustále pozoruje? A prečo sa ich niekto pokúša napadnúť? Dedičov čakajú nové dobrodružstvá v Čiernej more, na Maškarách či vo Vodnom zámočku. Podarí sa im opäť vyviaznuť so zdravou kožou? A dokážu sa vyrovnať s problémami, ktoré doteraz nepoznali? Lebo Mija a Miseag zisťujú, že napriek svojej veľkej moci zostávajú v jednej oblasti aj oni dvaja úplne bezmocní... 


Prvý dojem: Na túto knihu som sa veľmi tešila (ako na každých Mariotových dedičov), no tentoraz hlavne preto, pretože na konci druhej časti to medzi Mijou a Miseagom začínalo iskriť a celkovo sa príbeh začal pekne rozvíjať, takže som sa na túto knihu vrhla hneď po prečítaní Blúdenia. Obálka je pekná, príde mi najzaujímavejšia zo všetkých. Veľmi sa mi na týchto knihách páči, že každá kniha je ladená do iného farebného tónu. 
__________________________________________________________________

 Sama neviem, prečo som si tieto knihy tak veľmi obľúbila. Pred dvomi mesiacmi som o niečom ako Mariotovi dediči ani netušila a zrazu sa tieto knihy stávajú jednou z mojich obľúbených sérií. Je to vážne neskutočné, že som na túto knihu natrafila a bez toho, aby som o nej čo i len trošičku niečo tušila, prečítala som ju. A páčila sa mi. Verte či nie, toto sa mi stalo možno prvý- druhý krát v živote. A je to vážne super.  
 Od tejto knihy som veľa očakávala a myslím, že ešte viac som dostala. No nič, poďme na to, nech vám tu zhrniem svoje pocity z knihy.

 Príbeh Odhalenia sa začína rozhovorom s Mijiným strýkom Heinrichom, ktorý Mariotovým dedičom a ich priateľom navrhne, aby sa presťahovali do Polisu, čo je hlavné mesto celého spoločenstva. 
 Polis je veľmi veľké mesto, nie ako Ľubietová. V Polise môže žiť každý, dokonca aj nehodník ako Mijin oco Ivan. Polis je pre mňa pre to také mest snov. Ale ako všetci vieme aj mesto snov má dve strany. Ako všetko.



 Zatiaľ čo Danka, Bart a Pete, bývajú v náhradnom ubytovaní, Mija, Miseagom a Ivan, bývajú v Heinrichovej vile Perle. Bývajú tam aj s Didou- Heinrichovou priateľkou. Neviem, či som jediná, ale Didu som neznášala od začiatku až do konca. Oveľa radšej som mala Adrianu :D


 Okrem nového bývania je tu aj nová škola, ked sú nový ľudia. Ale medzi tými novými je aj Natriga, či Geka (Miseagova kamarátka a zároveň aj dcéra Grigoriasa Zka). 
 Zatiaľ čo Natriga sa obšmieta okolo Barta, Geka sa čoraz viac začína priateliť s Miseagom, čo sa prestáva páčiť Miji. Mija a Geka sú už od začiatku veľké rivalky, čo je veľmi dobré oživenie knihy (samozrejme všetci vieme, komu držím :) ) A v tomto bode sa začína rozvíjať aj ľúbostná stránka knihy. Už sa ukazuje, že Mija je zaľúbená do Miseaga, Miseag je pobláznený Gekou (vôbec to nie je povedané obrazne), Geka využíva Miseaga, Bart s Natrigou sú šťastný, Pete len preberá dievčatá, Danka si stále hľadá svojho princa a Heinrich si stále nevie vybrať správne. No kde je v tomto všetkom Ivan?

 Túto otázku Ivan Miji (a aj sebe) položil viac krát. No bohužiaľ Mija mala príliš veľa problémov a starostí. Ivan si za svoj posledný čin odomňa zaslúžil "titul" najväčšieho hrdinu knihy. Miji obetoval celý svoj život a ani ja som si to neuvedomovala, no Ivan sa pre ňu obetoval. Zaslúžil si byť jej otec viac ako Marioto.  



__________________________________________________________________

HODNOTENIE
 Séria Mariotovi dediči sa podľa môjho skromného (no jasné) názoru zlepšuje každým jedným dielom. Čoraz viac sa mi páči, pretože som veľmi romantická a v tomto dieli sa Mija už naplno venuje otázke Miseaga, aj keď Miseag je pobláznený do Geky. Čoraz viac sa mi to páči, pretoe okrem romantiky už prichádza aj na akčnosť. Schyľuje sa k vojne a hlavne Grigorias pritvrdzuje.
 Veľmi mi vyhovuje štýl písania autorky, všetkého je tam tak akurát. Milujem jej postavy a celkovo jej fantáziu. Čoraz viac sa vyžíva vo vymýšľaní rôznych dokumentov a vecí, aby príbeh ozvláštnila. No nachávam si tu ešte malilinkú rezervu na štvrtý diel (ktorý si určite zamilujem, veď ako inak?). :)

Moje hodnotenie: 4,8/5 

Tak dúfam, že sa vám recenzia páčila a prejem vám pekný deň :) Ahoj!

streda 11. novembra 2015

Mockingjay 2 prichádza!

Originálny názov: The Hunger Games: Mockingjay part 2
Slovenský názov: Hry o život: Drozdajka 2
Séria: Hunger Games (Hry o život)
Diel: 4/4
Režisér: Frances Lawrence
Dátum premiéry: 20.11.2015
Herecké obsadenie: Jennifer Lawrence- Katniss, Josh Hutcherson- Peeta, Liam Hemswort- Gale, Elizabeth Banks- Effie, Woody Harrelson- Haymitch, Willow Shields- Prim, Sam Claffin- Finnick, Donald Sutherland- prezident Snow, Julliane Moore- Alma Coin

Obsah: V poslednej kapitole nepôjde len o prežitie, ale bude sa bojovať o budúcnosť obyvateľov celého Panemu. Konečné zúčtovanie s nenávideným prezidentom Snowom sa blíži. Drozdajka Katniss spolu so skupinou najbližších priateľov vrátane Gale-a, Finnicka a Peetu , povedie rebelov v ich boji za slobodou. Jednotka z 13. kraja sa vydáva na misiu, ktorej cieľom je zničiť prezidenta a skoncovať s jeho tyraniou. Na Katniss však tentoraz čaká oveľa nebezpečnejší nepriateľ, než ten s akým sa doteraz stretla v aréne... 

Moje očakávania: Už je to skoro tu. Už len pár dní zostáva do premiéry Mockingjay (ja mám kúpené lístky, pretože kino bude fakt plné). Veľmi sa teším, no zároveň som smutná, že to už končí. Ja som fanúšikom HG už dobré 3 roky a filmy zbožňujem. Zatiaľ sa mi najviac páčila dvojka, no keď som videla trailer, tak si nie som istá či to tak aj ostane. Každopádne som úplne natešená. Zatiaľ vám tu hodím zopár fotiek, aby ste sa tešili spolu so mnou :D <3

































Oficiálny trailer


Ďakujem vám za prečítanie článku :D Ahoj!!!

nedeľa 8. novembra 2015

Mariotovi dediči: Blúdenie (recenzia)

Autor knihy: Marja Holecyová
Séria: Mariotovi dediči
Diel: 2/4
Rok vydania: 2010 (Fragment)
Počet strán: 352 strán
Väzba: hardback
Hlavné postavy: Mija, Miseag

Obsah: Veštba, ktorá zmenila život Mariotových dedičov, sa začína napĺňať. Mija a Miseag stoja pred súdom za to, že vnikli do tajnej Komory ľubietovského čarodejníckeho klanu. Súd však preruší nečakaná udalosť, ktorá dedičov zavedie na ďalšiu dobrodružnú cestu. V tajomných lesoch musia čeliť novým nebezpečenstvám – útokom orlajov aj vodných ľudí –, až sa napokon dostanú do legendárnej Maettregie. Pomôže to Miji lepšie pochopiť jej poslanie v čarodejnom svete? Odhalí Miseag podstatu Knihy odpovedí a dosiahne s jej pomocou to, po čom túži? Podarí sa tým dvom napokon v bezpečí vrátiť do svojich klanov? A akú úlohu v tom všetkom zohrá obávaný Marioto? 


Prvý dojem: Na túto knihu som sa veľmi tešila a keď som ju videla, až som zhíkla od radosti. Prvý dojem z knihy je samozrejme fajn, aj keď mi trošililinku vadí, že pointu tých obálok sa vždy dozvieme až niekedy pri konci. No zároveň je to také tajomné, takže fajn. Opis knihy na začiatku je veľmi pekný a necháva čitateľov na vážkach. Myslím, že opis aj obálka sa veľmi vydarili a táto kniha vyzerá v knihovničke fakt super :D

___________________________________________________


Ako som už vyššie spomínala, na túto knihu som sa nehorázne tešila a keď som ju videla na regáli medzi Fantasy, moje srdce zaplesalo (dobre, možno to vyznelo až príliš poeticky) Každopádne už po prečítaní tejto knihy vám môžem s radosťou oznámiť, že táto kniha ma zrejme neprestane prekvapovať. Plno neočakávaných zvratov, premyslený a akčný dej, trocha romantiky... čo viac si priať. Myslím, že nemusím dlho otáľať (dnes som fakt poetická :D) a môžem ísť na to.   

 Príbeh druhej knihy sa začína súdom, ktorý nečakane prerušia zradcovia (nie však skôr ako Perník stihne všetko vytárať). Zradcovia, unesú Miju a Miseaga, no Mija má magioly, takže sa zachránia. Na súd sa však vrátiť nemôžu (a nechcú), preto začínajú blúdiť po lese. 
 Cesta lesom pre nich však nie je vôbec príjemná, pretože v celom lese sú Zradcovia, čakajúci na možnosť chytiť ich.



 Miji sa pritom zdá, že ich celý čas niekto sleduje, no ak by to boli zradcovia, určite by ich už chytili. Po bitke s vodnými mužmi sa pri nich pristavia zvláštny ľudia, ktorý si hovoria Maetreggovia- ľud mieru. 
 Tí si ich prichýlia a tak sa Mija s Miseagom dostávajú do krajiny Ľudu mieru. Miji sa pritom niečo nepozdáva, no nechce nič zakríknuť, preto je ticho. Maetregovia sa k nim správajú dobre a dokonca si nájdu aj kamarátku- dcéru starešinu Nadrigu (ktorá je iná :) ) Maettergia pre nich teda nie je zlá a obaja v nej ostávajú.

 V Meattergia sa jedného dňa k Miji pripojí starec, ktorý jej v myslí hovorí, že sa tam stalo niečo zlé a Mija môže vyolať minulosť jedine pomocou magiol, preto sa ich musí naučiť ovládať.
 Zatiaľčo Mija sa učí ovládať magioly, Miseag spoznáva klan, v ktorom sa narodila jeho mama. Čoraz viac sa mu tam začína páčiť. Pre Maetregov totiž nie je Mariotov dedič, ale dobrý a šikovný chlapec.
 Situácia však dlho neostane takáto  a Mija s Miseagom sa nakoniec aj tak budú musieť spoľahnúť sami na seba a na svojich priateľov. :)


                                   "Mija, sľúb mi, že sa oňho postaráš!"


Táto kniha sa mi páčila viac ako predurčenie. Bolo tam viac akcie, romantiky :D a jedným z dôvodov bola aj Meattergia, ktorú som si hneď zamilovala. Veď kto by nechcel žiť v zelenej krajne plnej zázračnej ludrefory, kde sa všetci k sebe správajú láskavo? Až na ten boj, ten mi vadil.
 Keď dediči zistili (alebo im to Natriga povedala), že to je len klamstvo, bola som veľmi smutná. Asi preto, že v každej jednej knihe, ktorú som v poslednej dobe čítala je tá krajina skôr taká "skazená".



_______________________________________________________

                                                  HODNOTENIE
 Prečítala som si Blúdenie, ktoré sa dá opísať jediným slovom- Weaga! :D Je vidieť, že autorka sa od prvého dielu veľmi zlepšila a z tejto knihy si beriem len to najlepšie. Všetkého tam bola tak primerane- boja, akcie, romantiky :D Prvý diel bolo skôr také spoznávanie, no v druhom dieli sa to všetko začalo krásne vykresľovať. Som šťastná, že mám doma aj tretí diel (ktorý momentálne čítam a už som skoro na konci :)) Ak si práve plánujete kúpiť nejakú fantasy knihu a neviete akú tak by som sa rozhodla pre sériu Mariotovi dediči. Celkovo je to veľmi super. Mňa to vôbec nesklamalo- práve naopak. 

Moje hodnotenie: 4,7/5 

                                                     Ďakujem za prečítanie tejto recenzie. Ahoj! 

streda 4. novembra 2015

Kam zmizla Aljaška (recenzia)

Autor knihy: John Green
Originálny názov: Looking for Alaska
Rok vydania: 2013 (Slovart)
Počet strán: 224 strán
Väzba: hardback
Hlavné postavy: Miles, Aljaška, Plukovník

Obsah: Miles má bizarnú záľubu v posledných slovách svetových osobností. Najviac ho fascinuje Francois Rabelais a jeho posledná veta: „Idem hľadať to Veľké Azda." Miles si nechce počkať na podobný osud a presvedčí rodičov, nech ho pošlú do internátnej školy mimo mesta. V Alabame si rýchlo nájde nových priateľov: spolubývajúceho Chipa, ktorého všetci volajú Plukovník a ktorý vo voľných chvíľach memoruje nekonečné abecedné zoznamy, i krásnu, ale nepredvídateľnú Aljašku, do ktorej sa zamiluje. Čaká ich rok plný porušovania školského poriadku, testov a skúšok, žartíkov, rozchodov a odhalených tajomstiev. Čo zmení Milesov názor na jeho „Veľké Azda"?

Prvý dojem: Kniha Kam zmizla Aljaška je jedna z tých kníh, o ktorej všetci vedia, že existuje. Už veľmi dávno pred prečítaním tejto knihy som vedela o čom bude a čo jej pointou.Celkovo sa mi kniha na prvý pohľad páči. Taký jednoduchý obal s margarétkou, nič špeciálne. Popis je tiež zaujímavý, takže prvý dojem z knihy som mala fajn. 

_______________________________________________________

 Ako som už niekde spomínala (alebo si to aspoň myslím) túto knihu som mala požičanú od kamarátky. Veľmi som sa na ňu tešila, aj keď ľudia k nej pristupovali rôzne. Počula som úplne úžasné recenzie, no niektorí ľudia túto knihu naopak nemajú príliš v láske. Ja teda medzi nimi nie som. Túto knihu som si zamilovala, aj keď takým svojským spôsobom. Však aj John Green píše svojsky, tak prečo nie? :D
 Ak hľadáte knihu, nad ktorou by ste sa chceli zamyslieť a nad ktorou by ste chceli premýšľať, tak si vyberte Aljašku. A ak nie, tak sa radšej do tejto knihy teraz nepúšťajte :D

 Táto kniha sa začína úvodom o Milesovi predtým, než išiel na vysokú školu. Miles to nikdy nemal ľahké. Žiadny kamaráti, žiadne lásky, celý jeho život je nudný a hrozný. Jediné čo ho zaujíma sú životopisy ľudí a to preto, pretože jeho záľubou je vedieť posledné slová slávnych osobností.
 No vtom Miles ide na vysokú školu a zrazu sa vám nezdá až taký nudný, skôr zaujímavý. Miles si nájde priateľov- Plukovníka (Chipa), Aljašku a Takumiho. A Miles je zrazu šťastný, pretože škola sa pre neho netočí okolo učenia, ale okolo pitia a fajčenia. A Aljašky. Aljaška poblázni hlavu každému a Miles nie je výnimkou.
Pre Milesa sa začína veľmi zaujímavé obdobie, ktoré je plné všetkého čo by ste od dobrej knihy očakávali. :D Zo 136 dní predtým, sa stáva 124, 100, 62... Miles hľadá to Veľké Azda, no či ho nájde závisí iba na jeho priateľoch.



 Aj vás tak škrelo, že neviete, čo znamená 120 dní predtým, alebo proste dni predtým? Čakala som niečo úplne iné, ako to, že Aljaška zomrie. Bol to pre mňa úplný šok. Neviem prečo, ale stále som čakala, že sa vráti a že to bol len jej ďalší žart. Myslela som si, že je tak trochu ako Margo, že jej jednoducho preplo a vráti sa.
 Keď už som tu spomenula Margo, všimli ste si medzi nimi isté podobnosti? Neviem či som jediná alebo nie, ale na postavu Aljašky vo filme (zrejme bude) :D by sa mi najviac hodila Cara, alebo Kaya Scodelario- Teresa z Labyrintu (nie vôbec nie som ovplyvnená internetom :D) Myslím, že je jasne vidieť, že Aljaškou som tak viac-menej posadnutá (inak "by the way" už sa veľmi teším na film)
 Kniha sa mi veľmi páčila hlavne vďaka ľahkosti s akou Green píše. Všetko to vychádza od srdca, takže preto túto knihu úplne zbožňujem :)


 Tento obrázok je fakt úžasný, síce len fan-made, no vyzerá ako pravý :D.
 Čo sa týka postáv v Kam zmizla Aljaška, tak by som najprv chcela popísať svoje pocity o Aljaške. Zo začiatku som ju nemala rada, dokonca mi prišla, ako taká "basic bitch" (prepáčte za výraz, no inak som ju na začiatku opísať vážne nemohla). Postupne sa mi jej správanie začali celkom pozdávať, až som si ju nakoniec celkom obľúbila. Bola síce šibnutá a občas aj pekne divná, no jej postava v sebe mala takú iskru, ktorú ani toto nemohlo nijako prevážiť. Takže jednoducho, spoločne s Milesom som sa do Aljašky zamilovala (aj keď každý z nás iným spôsobom :D ). Aljaška nie je úplný prototyp dokonalej hrdinky, no podľa mňa má v sebe niečo, čo ostatné nie a preto ju mám tak rada. Aj keď sa občas správa tak, že by som ju niečim uhodila :D


 Na rolu Milesa sa mi asi najviac hodí Logan Lerman (ktorého úplne zbožňujem :)). Ak by ste tiež mali, nejakého herca, ktorý sa vám na jeho rolu hodí, tak mi jeho meno kľudne napíšte dolu do komentáru, budem rada :D.
 Čo vás možno trocha prekvapí, Milesa som si neobľúbila už na začiatku, no až po prvých 30 stránkach. Nie, že by mi na ňom niečo veľmi vadilo, no moc sa mi nepáčilo, že život bral tak príliš pesimisticky. Nakoniec som si ho zamilovala (ako inak), asi nejak podobne ako Aljašku.
 Miles, to je taký ten typ chlapca, o ktorom ani neviete, že existuje. Strašne mi pripomínal Charlieho (z The Perks of Beeing a Wallflover), možno aj preto by sa mi páčilo, aby si ho zahral Logan.

  Miles je jednoducho človek, ktorému nie je príliš ľahké porozumieť, no keď mu porozumiete, tak ho budete vnímať, ako veľmi múdreho človeka, ktorý hlavou aj rozmýšľa.
 Počas čítania, knihy som až tak príliš neplakala, keď Aljaška zomrela (aj keď zopár slzičiek bolo :( ), skôr, keď Miles opisoval ako mu to trhá vnútro a nad tým, že to už nemôže napraviť. Vtedy mi ho bolo veľmi ľúto, pretože som si uvedomila, že Aljaške obetoval časť svojho srdca. Veľmi somsa zamýšľala aj nad tým, ako na ňu zabúdal a aj keď raz zabudne ako vyzerala a aké mala črty tváre, nikdy nezabudne na to, čo s ňou prežil.


__________________________________________________________________

HODNOTENIE
 Som veľmi rada, že som si Aljašku prečítala. Po jej prečítaní som síce mala úplne rozhádzané myšlienky, proste som vážne nevedela, čo si o nej mám myslieť. A preto som nad ňou začala premýšľať. Nad Aljaškou, nad ich výstrelkami. A Miles aj ja sme pochopili. Pochopili sme, že Aljaška už našla cestu z jej Labyrintu. Pochopili sme, že Aljaška Young bola divčaťom, ktoré malo city ako všetci ostatní, a ktoré nikdy nezabudlo na svoju matku, aj keď si to sama myslela.
 Milujem písanie Johna Greena. Milujem to, ako opisuje pocity a myslenie postáv, v tomto je pre mňa jednotka. Zatiaľ som od Johna čítala 4 knihy a Aljašku by som zaradila na druhé miesto. (hviezdy- Aljaška- mestá- Katheriny) John Green podľa mňa túto knihu zvládol fakt super, aj keď ešte stále z nej mám zmiešané pocity (zdá sa, že tento príbeh nikdy nepochopím na 100%, a ani nechcem). Jednoznačne je to jeden z "krásnych" príbehov, ktoré sa oplatí prečítať si viac krát a porozumieť im. 

Moje hodnotenie: 4,8/5

Ďakujem vám za čas strávený pri mojej recenzii :D Ahoj!!!